Toto je (kolektívny) blog, ak si tu prvýkrát, milý čitateľ, začni čítať odspodu.
Ako bolo uvedené vyššie, stretli sme sa 16.02.2017. Bolo nás 7, máme aj prezenčnú listinu, bude vlepená v zošite PPK. Prítomní boli Barbora Cimrová, Martin Marko, Rastislav Rovný, Fedor Jagla, Ján Lakota, Oľga Pecháňová (prišla neskôr). Hosťom bol Vlado Chudý – jadrový fyzik a filozof.
Hlavnú tému predniesol hosť Vlado Chudý. Týkala sa experimentálnej filozofie, kognitívnych vied, definície slobodnej vôle, rozdielu medzi náhodným a nedeterministickým, koherencie. Základný postulát kvantovej mechaniky o tom, že kvantová mechanika nemá zmysel pre živú hmotu, sa v súčasnosti mení. Uvažuje sa o tom, že aj elektrón by mohol mať slobodnú vôľu. Treba spomenúť práce Conwaya tzv. free will theorem. Veľmi dôležitý je model Zellingera, ktorý skúma vírusové častice z kvantovomechańického pohľadu, resp. ich kvantovomechanicky zobrazuje.
Samotné myšlienky sú to ľúbivé, ale ich praktická aplikácia je zatiaľ v nedohľadne. N.B. aplikácia na akýkoľvek biologický systém v zmysle jeho „riešenia“ je zatiaľ istým spôsobom nemožná.
Znie to neuveriteľne, ale po vytrvalom nátlaku a tlaku sa v tento štvrtok zišiel PPK. Podľa záznamu sa PPK zišiel naposledy 19.11.2010. Prítomní (bez titulov) Oľga Pecháňová, Fedor Jagla, Martin Marko, Rastislav Rovný a Ján Lakota. Zišli sme sa (teraz môžem hrdo vyhlásiť v našom ÚNPF) v Barrus(e). Téma bola: Nemožnosť popísania biologických systémov nami vytvorenou matematikou. Podľa môjho názoru sme sa témy nezhostili optimálne. Možno sa pod to podpísala dlhá absencia stretnutí – vyše 6 rokov, možno nie optimálna príprava na danú tému, možno slabšia koncentrácia na problém a „zabiehavosť“ do iných tém. možno predvianočná atmosféra. Pre OP bolo všetko ohľadne pamäti jasné – pozri Aplysia. Toto je dôkazom istého odklonu od témy. Musím ale úprimne skonštatovať, že v záchvate eufórie z prvého stretnutia, sú toto len drobnosti. Pre všetkých sa podával na úvod sekt, ktorý bol neskôr preložený skvostným moselským rizlingom. MaMa sľúbil na ďalšie stretnutie pozvať svojho kolegu – jadrového fyzika. Téma zatiaľ nebola určená.
Je to na dobrej ceste, asi sa zajtra, 10. marca zídeme.
Áno, stal sa zázrak a krúžok sa zišiel. Stretli sme sa v minimálnej zostave Oľga Pecháňová, Fedor Jagla, Ján Lakota a Štefan Bendžala. Zostavili sme plán seminárov na nasledujúci rok.
Február alebo marec 2011
Ako účinkujú liečivé látky? - Oľga Pecháňová
Máj alebo jún 2011
Spontánna regresia nádorov - Ján Lakota
September 2011
Esej Milana Kunderu: Zneuznávané dedičstvo Cervantesa - Štefan Bendžala
December 2011
EEG koreláty vôľových pohybov - Fedor Jagla
Marec 2012
Viacrozmerný priestor - Peter Ballo
Áno, nedá sa to inak nazvať: Je to hrozné, ale za celý, celučičký rok sa PPK ani raz nezišiel. MF sekcia nedávno prejavila - uvedomiac si tento zúfalý stav - istú aktivitu. Telefonoval som s Janom a ten mi narýchlo zadal geometrickú úlohu pre mladších žiakov z Kvantu. Došlo pritom k nedorozumeniu a preto nazvem zadanie, ktoré sme riešili variantom B. Tu a teraz uvediem najprv originálne zadanie A, potom spomínané zadanie B a nakoniec krátko popíšem, ako sme sa so zadaniami popasovali.
Zadanie A: Máme *tučné* L, t.j. L, ktoré nie je tvorené úsečkami, ale obdĺžnikmi. Je urobené z papiera, máme k dispozícii ceruzku a lineár a kresliť môžeme len po ploche L-ka, mimo neho nie. S týmito nástrojmi a za tohto obmedzenia máme nájsť priamku, ktorá odsekne od L-ka polovicu plochy.
Zadanie B: Všetko je rovnaké, ale L-ko je nakreslené na papieri, po ktorom môžeme kresliť všade. Máme však nájsť úsečku, ktorá rozdelí L-ko na dve rovnoploché polovice.
Jano vyriešil pekne zadanie A, Barbora vyriešila zaujímavo zadanie B. Jej riešenie vyzerá na prvý pohľad zložito a komplikovane, ale to sa jednak pri tomto type úloh nehodnotí a jednak podstata jej riešenia je pekná a jednoduchá. Autor týchto riadkov vyriešil zadanie B a je na svoje riešenie nesmierne hrdý a preto vlastne vznikol celý tento príspevok :-). Barborin otec (zatiaľ v PPK a.h.) prejavil veľké nadšenie - čo nás všetkých veľmi teší - a vyriešil zadanie A. Stano tiež prejavil veľké nadšenie, ale zadanie B nevyriešil a potom rezignoval, čo nás teda neteší a pokúsime sa ho nejako stimulovať a povzbudiť.
Nikto nič nepíše: pracovníci Ústavu zostavujú záverečnú správu alebo výskumničia, Jano odišiel na chvíľku
do Moskvy, Ivan nereaguje ani na to, že som mu oznámil, že som už na Facebook-u. Ja by som
mal prekonvertovať Ústav na euro, no Barbora podhodila do nášho Laboratória hlavolam, ktorý
teda mne dal poriadne zabrať, ale na moju veľkú radosť ani ostatným členom sa ho nedarí vyriešiť
za 10 minút. Takže prechod na euro bol a je týmto mojím odbočením ohrozený.
Tu si môžte kúpiť ten hlavolam: je to model Devil.
Navštívil som Jana Lakotu medzi sviatkami na jeho chalupe na Starých Horách.
Našiel som tam na stole ležať knihu, kde sa nachádzal aktuálny príklad MFS PPK. Potom, čo som
zrakom preletel riešenie príkladu, ktoré bolo
plné divokých
pomocných viet a zaberalo štyri strany knihy, som pochopil, že som veľmi dobre urobil, keď som sa
do riešenia tohto *šialenstva* nepustil. Moja zjednodušená úloha, ale pre obecný
ostrouhlý trojuholník, tam bola spomenutá tiež: Táto úloha má dokonca svoje meno
po nejakom chlapovi na F, riešenie bolo uvedené ako odkaz na literatúru
a výsledok je trojuholník, ktorého vrcholy sú päty výšok pôvodného trojuholníka.
Na Nete je síce všetko, ale dosť dlho trvá, kým to človek nájde.
No ale tu je už úplne všetko.
Dňa 18.XII.2008 sa na pôde Laboratória kognitívnej neurovedy ÚNPF SAV zišli nižšie (aj vyššie :-)) uvedení ľudia, aby založili PPK. Cieľom PPK je diskutovať o základných filozofických - dnes sa skôr hovorí metodologických - otázkach vedy. PPK je teda z princípu krúžok multidisciplinárny, otvorený pre vzdelancov akéhokoľvek zamerania.
Ideovým otcom krúžku je Jano Lakota, ktorý je mojím dlhoročným priateľom a ktorého oddávna veľmi zaujímalo to, čomu sa my v našom laboratóriu venujeme. Vedúci laboratória Fedor Jagla myšlienku neformálneho interdisciplinárneho diskusného krúžku privítal a tak nestálo nič v ceste tomu krúžok založiť.
Veľmi aktívnou sekciou krúžku je sekcia matematicko-fyzikálna (MFS). Už niekoľko mesiacov pred zakladajúcou schôdzou dodával Jano Lakota príklady a MFS už v predstihu existovala a riešila príklady. Veľkú zdatnosť a šikovnosť pri ich riešení preukázala Barbora Cimrová, ktorú preto všetci pokladáme za zakladajúcu členku krúžku, napriek tomu, že sa na zakladajúcej schôdzi kvôli chorobe nemohla zúčastniť. Matematicko-fyzikálna sekcia bola našťastie výrazne posilnená prítomnosťou Ivana Mizeru, profesora matematiky z Edmontonskej univerzity. Je to rovnako ako Jano Lakota môj dlhoročný priateľ a na Slovensku sa okrem PPK zároveň zúčastňoval aj inej vedeckej konferencie. :-)
Ďalších zakladajúcich členov uvediem v takom poradí ako sedeli okolo stola: Marián Špajdel, Mariana Jergelová, Stano Budáč, no a oproti mne sedela Oľga Pecháňová, riaditeľka celého nášho Ústavu. Po úvodných oťukávaniach a zisťovaniach kto je kto načal Jano Lakota tému úvodného krúžku: pamäť. Každý niečo k veci, alebo od veci povedal, Jano sa tváril, že mu Oľga hovorí z duše a netajil svoje nadšenie, takže to vyzerá, že naše zasadania budú pokračovať.
Aktuálny príklad MFS PPK je nasledujúci: Mucha sedí niekde zvnútra na stene štvorstena. Kde presne určíme my, lebo úlohou je teda nájsť taký východiskový bod a potom takú celú dráhu letu muchy, aby sa pri svojom následnom lete dotkla všetkých strán štvorstenu a aby sa popri tom čo najmenej nalietala, t.j. aby dráha jej letu bola minimálna. Skončiť svoj let musí vo východiskovom bode. Príklad zadal ako obvykle Jano a podľa môjho názoru zaťal veľmi vysoko. Ja osobne som si na úvod úlohu drasticky zjednodušil - hľadám trojuholník vpísaný do rovnostranného trojuholníka tak, aby jeho obvod bol minimálny. Myslím si, že to je rovnostranný trojuholník tvorený stredmi strán pôvodného trojuholníka. Zjednodušoval som aj ďalej: Skúmam, čo sa deje, keď sa jedna strana tohto malého trojuholníka posúva k vrcholu pôvodného trojuholníka tak, že zostáva rovnobežná so svojou pôvodnou polohou. Pomocou analytickej geometrie a elementárnymi metódami matematickej analýzy viem ukázať, že v tej východiskovej polohe nastáva minimum obvodu - žiaden *hašiš* :-) - to je púhe algebraické cvičenie. Skúšam teraz, či sa to nedá dokázať tak nejako *geometricky*, ale nič ma nenapadá.
Téma budúceho zasadania je stanovená: Ako účinkujú liečivé látky?
Túto stránku ponímam ako kolektívny blog, takže všetky príspevky členov PPK sú vítané a okamžite ich sem umiestnim, keď mi ich mail-om pošlete.